Pozícia Rady
Čo Rada zmenila v návrhu European Business Wallet
Text Rady
Tlačová správa Rady v súvislosti so všeobecným prístupom odkazuje na dokument Rady ST 7659/26, poznámku cyperského predsedníctva pre Výbor stálych predstaviteľov z 22. mája 2026. Jej príloha obsahuje celé nariadenie, pričom doplnenia návrhu Komisie sú vyznačené tučným písmom a vypustené časti prečiarknuté.[6][13]
Tabuľka nižšie zahŕňa vecné zmeny. Vynecháva redakčné úpravy, ktoré predsedníctvo tiež vykonalo, napríklad upravené formulácie a prečíslované krížové odkazy, a nezahŕňa odôvodnenia ani prílohu.[13]
Zhrnutie samotnej Rady
Rada vo svojej tlačovej správe zdôraznila päť zmien:
- Interoperabilita: peňaženky by mali existujúce vnútroštátne systémy medzi podnikmi a medzi podnikmi a verejnou správou dopĺňať, nie nahrádzať.[6]
- Rovnocennosť: úkony vykonané prostredníctvom peňaženky si zachovávajú právnu rovnocennosť s listinnou podobou, vnútroštátne administratívne a procesné požiadavky sa však naďalej uplatňujú.[6]
- Mandáty: systém oprávnení nemá mať vplyv na plnomocenstvá ani zákonné mandáty podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie.[6]
- Poskytovatelia: vyššia latka na to, aby sa niekto stal poskytovateľom peňaženky, vykonávacie akty o dokumentoch, ktoré musia žiadatelia predložiť, a silnejšia úloha vnútroštátnych dozorných orgánov, keď poskytovateľ systémovo nedodržiava požiadavky.[6]
- Lehoty: až 60 dní namiesto 30 na to, aby dozorné orgány preskúmali žiadosť poskytovateľa, a lehoty zoskupené a zjednodušené.[6]
Rozsah pôsobnosti a právny účinok
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 2 Rozsah pôsobnosti | Nariadenie by sa nedotklo systémov, ktoré právo Únie stanovuje na výmenu dokumentov a údajov medzi príslušnými orgánmi.[1] | Nedotklo by sa ani systémov stanovených vnútroštátnym právom a nebolo by ním dotknuté konanie členských štátov v oblasti verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany.[13] |
| Článok 3 Vymedzenie pojmov | Vlastníci peňaženiek by udeľovali "mandáty" "splnomocneným zástupcom". Hospodárskym subjektom by bola akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo ich skupina konajúca v rámci obchodnej alebo profesijnej činnosti.[1] | Mandáty a splnomocnených zástupcov nahrádzajú "oprávnenia", ktoré vlastník udeľuje používateľom peňaženky na vykonávanie určených úkonov v určenej peňaženke. Vymedzenie hospodárskeho subjektu by výslovne uvádzalo kapitálové spoločnosti, osobné spoločnosti, nadácie, združenia, živnostníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.[13] |
| Článok 4 Zásada rovnocennosti | Úkon vykonaný pomocou ktorejkoľvek zo základných funkcií uvedených v článku 5 ods. 1 by mal rovnaký právny účinok ako ten istý úkon vykonaný osobne, v listinnej podobe alebo iným vyhovujúcim spôsobom.[1] | Rovnocennosť by sa viazala na kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré sú súčasťou týchto funkcií, a vzťahovala by sa aj na oprávnených používateľov peňaženky. Nový odsek zachováva uplatniteľnosť existujúcich požiadaviek EÚ alebo vnútroštátnych požiadaviek na elektronické formáty v administratívnych konaniach.[13] |
Čo by peňaženka robila
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 5 Základné funkcie | Vlastníci by mohli oprávniť viacerých používateľov na používanie svojej peňaženky, tieto oprávnenia spravovať a odvolávať a exportovať svoje údaje.[1] | Oprávnenia vrátane oprávnení viazaných na roly by sa nedotýkali plnomocenstiev ani zákonných mandátov. Vlastníci by mohli svoje údaje aj importovať, aby mohli prechádzať medzi poskytovateľmi peňaženiek.[13] |
| Článok 6 Technické vlastnosti | Vlastník by prešiel diaľkovým onboardingom prostredníctvom splnomocneného zástupcu s elektronickou identifikáciou na úrovni zabezpečenia "pokročilá" alebo "vysoká".[1] | Onboarding by prebiehal prostredníctvom zákonného zástupcu alebo inej osoby zákonne oprávnenej ho vykonať, s elektronickou identifikáciou na úrovni zabezpečenia "vysoká". Poskytovatelia by tiež museli orgánom verejného sektora, ktoré peňaženku nevlastnia, poskytovať jedinečnú digitálnu adresu ako samostatnú službu a sprístupniť peňaženky osobám so zdravotným postihnutím.[13] |
Kto by mohol peňaženky poskytovať
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 7 Požiadavky na poskytovateľov | Poskytovatelia by museli spĺňať požiadavky článku 19a nariadenia eIDAS, s výnimkou kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorí by boli oslobodení.[1] | Výnimka pre kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb sa vypúšťa. Do ôsmich mesiacov od nadobudnutia účinnosti by Komisia prijala vykonávací akt o tom, ako posúdiť, či poskytovateľ predstavuje riziko pre bezpečnosť Únie, vrátane kontroly zo strany tretej krajiny. Poskytovatelia by udržiavali aktuálne posúdenie rizík a svoje samohodnotenie by aktualizovali každých 24 mesiacov alebo skôr po významnom incidente či podstatnej zmene.[13] |
| Článok 11 Ako sa stať poskytovateľom | Budúci poskytovateľ by to oznámil svojmu dozornému orgánu spolu s vyhlásením o zhode. Orgán by mal 30 dní na preskúmanie; ak by v tejto lehote vecne neodpovedal, oznámenie by sa považovalo za úplné. Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb by preskúmanie nepodstupovali.[1] | Z oznámenia sa stáva žiadosť o povolenie, podložená správou o samohodnotení a posúdením rizík; existujúce správy o posúdení zhody podľa nariadenia eIDAS by sa mohli opätovne použiť. Lehota na preskúmanie by bola 60 dní a mlčanie by sa už nepovažovalo za súhlas: orgán by musel oneskorenie vysvetliť a preskúmanie uzavrieť najneskôr do ďalších 20 dní. Zrýchlený postup pre kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb sa vypúšťa.[13] |
| Článok 12 Zoznam poskytovateľov | Dozorné orgány by hlásili zmeny Komisii do 24 hodín.[1] | Do 3 pracovných dní. Komisia by povoleného poskytovateľa zaradila do svojho zoznamu alebo poskytovateľa, ktorý nespĺňa požiadavky, zo zoznamu vyradila do dvoch pracovných dní.[13] |
Identifikácia a Európsky digitálny adresár
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 8 Identifikačné údaje vlastníka | Komisia by mohla prijať vykonávacie akty stanovujúce požiadavky na identifikačné údaje vlastníka, ale nemusela by.[1] | Komisia by ich musela prijať, a to do jedného roka od nadobudnutia účinnosti. Členské štáty by mohli oznámiť aj sprostredkovateľskú platformu konajúcu v mene ich autentických zdrojov.[13] |
| Článok 9 Jedinečné identifikačné znaky | Vlastník bez európskeho jedinečného identifikátora by dostal jedinečný identifikačný znak vytvorený podľa vykonávacieho aktu.[1] | Tento identifikačný znak by sa vytvoril na žiadosť alebo vtedy, keď sa vlastníkovi poskytne peňaženka.[13] |
| Článok 10 Európsky digitálny adresár | Prístup k adresáru by mali iba vlastníci peňaženiek, ich splnomocnení zástupcovia a poskytovatelia peňaženiek. Poskytovatelia by postupovali zmeny do jedného pracovného dňa.[1] | Stanovuje minimálne údaje (úradný názov, jedinečný identifikačný znak, digitálna adresa, krajina usadenia), dopĺňa orgány verejného sektora, ktoré peňaženku nevlastnia, sprístupňuje adresár orgánom členských štátov a ukladá poskytovateľom kontrolovať informácie o vlastníkoch aspoň každých 72 hodín.[13] |
Dohľad a sankcie
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 13 Dohľad | Dozorné orgány už určené podľa nariadenia eIDAS by dohliadali na poskytovateľov peňaženiek a mohli by tých, ktorí nespĺňajú požiadavky, vyradiť zo zoznamu. Ak by vnútroštátny orgán nekonal, Komisia by mohla prijať vykonávacie akty s nápravnými opatreniami vrátane dočasného pozastavenia.[1] | Každý členský štát by určil príslušný orgán, nový alebo existujúci, prípadne po dohode orgán v inom členskom štáte. Dozorné orgány by nesúlad oznamovali Komisii namiesto toho, aby poskytovateľov vyraďovali samy. Komisia by mohla zasiahnuť iba v prípade systematického nesúladu, spolu s dozorným orgánom, a poskytovateľa dočasne pozastaviť rozhodnutím potom, ako mu dala možnosť nápravy. Členské štáty by mohli rozhodnúť, či sa pokuty vzťahujú na vnútroštátne orgány verejnej moci; horná hranica 2 % celkového celosvetového ročného obratu sa nemení.[13] |
| Článok 15 Dohľad nad subjektmi Únie | Komisia by dohliadala na každý subjekt Únie, ktorý poskytuje peňaženky.[1] | Komisia by dohliadala na subjekty Únie iné ako inštitúcie Únie, pričom by konala úplne nezávisle.[13] |
Orgány verejného sektora
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 16 Povinnosti orgánov verejného sektora | Po 24 mesiacoch od nadobudnutia účinnosti by orgány verejného sektora museli podnikom umožniť identifikovať sa, podpisovať alebo pečatiť, predkladať dokumenty a zasielať či prijímať oznámenia pomocou peňaženky. Na dokumenty a oznámenia by potrebovali vlastnú peňaženku s kvalifikovaným elektronickým doporučeným doručovaním. Existujúce alternatívy by ju mohli nahrádzať až do 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti.[1] | Pevná lehota, požiadavka mať peňaženku a výnimka sa vypúšťajú. Členské štáty by prijali primerané organizačné a technické opatrenia a povinnosť by sa uplatňovala dva roky po tom, ako sa začnú uplatňovať posledné vykonávacie akty (pozri článok 22).[13] |
Tretie krajiny
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 17 Peňaženky tretích krajín | Komisia by mohla po posúdení uznať peňaženky alebo rámce tretích krajín za rovnocenné, ak sú interoperabilné s rámcom dôvery eIDAS.[1] | Museli by tiež zabezpečovať rovnocennú úroveň bezpečnosti a posúdenie by muselo zohľadniť aspoň ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť a nezávislosť od kontroly zo strany vysokorizikových vlád.[13] |
| Článok 18 Podniky mimo Únie | Členské štáty by spolupracovali tak, aby žiadny podnik usadený mimo Únie nedostal viac ako jednu sadu identifikačných údajov.[1] | Robili by tak vnútroštátne dozorné orgány, ktoré by na to mohli využívať Európsky digitálny adresár. Overila by sa aj totožnosť zástupcu, ktorý vykonáva onboarding.[13] |
Preskúmanie a harmonogram
| Článok | Návrh Komisie | Všeobecný prístup Rady |
|---|---|---|
| Článok 21 Hodnotenie a preskúmanie | Komisia by podala správu o nariadení tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti.[1] | Päť rokov po nadobudnutí účinnosti, pričom správa by zahŕňala úspory času a nákladov, ak sú k dispozícii, mieru využívania a osobitné posúdenie vplyvu na mikropodniky a malé a stredné podniky.[13] |
| Článok 22 Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie | Nariadenie by sa uplatňovalo jeden rok po nadobudnutí účinnosti.[1] | Niektoré ustanovenia vrátane ustanovení o vykonávacích aktoch a o dohľade by sa uplatňovali odo dňa nadobudnutia účinnosti, väčšina nariadenia jeden rok po tom, ako sa začne uplatňovať posledný z uvedených vykonávacích aktov, a článok 16 dva roky potom. Väčšina vykonávacích aktov by mala byť prijatá do jedného roka od nadobudnutia účinnosti. Žiadny z týchto dátumov nie je známy, pretože nariadenie nebolo prijaté.[13] |
A čo Európsky parlament?
Parlament zatiaľ neprijal svoju pozíciu. Jeho vedúci výbor, ITRE, 10. septembra 2026 odhlasoval prijatie svojej správy a otvorenie medziinštitucionálnych rokovaní a správa (A10-0240/2026) bola 23. septembra 2026 predložená na plenárne zasadnutie. Podľa procedurálneho záznamu Parlamentu spis čaká na pozíciu Parlamentu v prvom čítaní.[4]
Táto stránka porovnáva iba text Rady. Zmeny Parlamentu by sa doplnili vedľa neho, keď Parlament prijme svoju pozíciu. Pozrite si, v akom štádiu je spis